III. odboj a stalinský slovník soudruha Grospiče - Bc. Jan Kopal
Pozdě, ale přece! Tak se dá nejlépe ocenit iniciativa našich zákonodárců ohledně zákona o uznání III. odboje. Přesto je nezbytné zákon přijmout a dotáhnout do konce morální i finanční rehabilitaci všech aktivních účastníků 
III. odboje. Mezi ně samozřejmě napatří aktivní budovatelé komunistického režimu z 50. let, kteří se probrali ze svých budovatelských snů v 60. letech a hráli si nejprve na reformátory a později i na disidenty. Dle podobné logiky by mezi odbojáře patřili také Pavel Kohout s Gustávem Husákem, ale i Rudolf Slánský a Bedřich Reicin.
Na rozdíl od politiků na tomto poli velký kus práce vykonali čeští historici a badatelé, kteří na dané téma za posledních 20 let vyprodukovali desítky monografií a stovky článků. Posledním počinem na toto téma je sborník „Třetí odboj. Kapitoly z dějin protikomunistické rezistence v Československu v padesátých letech 20. století“, který vyšel za edičního vedení Václava Vebera a Jana Bureše.
Smutné je, že představitelé komunistické strany stále nehodlají tuto skutečnost vzít na vědomí. Naposledy ústy poslance Stanislava Grospiče zaútočili na podstatu zákona o III. odboji, když tento bolševický pohrobek za použití přihroublého stalinského slovníku přirovnal zákon k norimberským zákonům z éry nacistické Třetí říše. Soudruh Grospič si plete pojmy s dojmy a měl by se za své sněmovní extempore stydět a omluvit. Je otázkou, zda podstatou jeho projevu není přímo schvalováním komunistické genocidy, páchaném na vlastním obyvatelstvu v rámci třídního boje, což by mohl být důvod i k zákazu KSČM coby nedemokratické politické strany.
Bc. Jan Kopal
Komentáře
Přehled komentářů
zo staršieho rozhovoru s M. Dolejším
http://www.matrix-2001.cz/clanek-detail/2227-miroslav-dolejsi-blahobyt-zabava-nuda-koniec-nasej-civilizacie/
Ako by ste stručne zhodnotili súčasnú medzinárodnú situáciu?
Ak by som mal pre čitateľov naozaj stručne a zrozumiteľne zhodnotiť medzinárodnopolitickú situáciu predpokladalo by to poznanie dejín Európy posledných dvesto rokov a poznanie podrobností vývoja medzinárodných vzťahov od roku 1985 v čase nástupu Gorbačova. Situácia je v podstate tragická.
Komunizmus a kapitalizmus boli demontované ako dve bipolarity, brániace zjednoteniu sveta. My sme sa po roku 1985 ocitli v procese zjednocovania sveta do jednej veľkej ríše pod jednou jedinou vládou. Tento proces už prebieha 45 rokov, vznikom a fungovaním OSN, UNESCO, MMF, Svetovej banky, Európskej banky pre obnovu a rozvoj, G7 atď.
To sú všetko prvky svetovej byrokratickej vlády.
Týmto sa ale USA ako predstaviteľ unitárnej svetovej vlády ocitli takmer v katastrofálnej situácii. Každý štát, národ či veľmoc boli zvyknuté mať svojich zreteľných protivníkov ale zároveň aj svojich spojencov. A naraz sa celý svet ocitol vo vákuu, v ktorom sú Američania, OSN a viac nik. Táto situácia však nevznikla spontánne - je výsledkom cieľavedomých zmien, prebiehajúcich minimálne za posledných 50, 60 rokov, a metód a prostriedkov, ktoré určovali politiku 20. storočia. Mám na mysli najmä známe tézy Bernarda Rudocla, kde hovorí, že hromadnými zbraňami budúcnosti sú nevyliečiteľné choroby.
Prechodná fáza atómových, vodíkových a iných radiačných zbraní končí. Aj to bol dôvod prečo veľmoci zrušili spomínanú polaritu....
K týmto zmenám došlo na rozhraní 60- tych a 70- tych rokov. V 40- tych rokoch nášho storočia došlo k ďalšej závažnej zmene prostriedkov vedenia vojny, spočívajúcej v náhrade typov zbraní, vývojom chemických, bakteriologických, genetických, psychotechnických zbraní, ktoré sú schopné manipulovať celými svetadielmi a národmi. Svojou účinnosťou nahrádzajú atómové zbrane a zároveň majú pred nimi jednu obrovskú prednosť - nie sú totiž viditeľné.
Politika používajúca práve tieto prostriedky sa taktiež stáva anonymnou. Do polovice 20. storočia boli vždy vlády zodpovedné za použitie prostriedkov hromadného ničenia. Dnes už nie. Vďaka novému typu zbraní sa vlády môžu uchýliť do anonymity, čo zásadne mení aj charakter politiky. Obrana voči nej je veľmi náročná, ale možná. Útok už nie je iba materiálnej povahy, je vedený najmä proti prirodzenosti človeka.
Integrácia sveta do jednej jedinej ríše znamená zrušenie štátu, právneho systému a úplné duševné podriadenie človeka. Preto klasické politické metódy, uplatňované v 19. a 20. storočí (revolúcie, prevraty) už dlho neplatia a ľudia sú manipulovaní dezinformáciami. V dôsledku anonymity svetovej politiky prišlo k ďalšej významnej skutočnosti - vlády štátov sa stali bezcennými, stratili zmysel. V dôsledku toho veľa dnešných ľudí nerozumie súčasnej politike, pretože nepochopili, že sa vytvoril mocenský trojuholník: finančný kapitál, tajné služby a zločinecké organizácie. Všetky vlády sú tomuto trojuholníku anonymne podriadené.
Ktorákoľvek súčasná politická strana kdekoľvek na svete môže mať za sebou demokraticky dve tretiny národa a vôbec jej to nepomôže že - tých pár poslancov, ktorých pošle do parlamentu si táto loby kúpi alebo ich zničí. Nech si dá zvoliť ľudí, ktorých bude sama platiť a tí budú robiť, čo ona chce.
Dôsledkom toho je i to, že programy všetkých politických strán sú veľmi neurčité...
O čem byl III.odboj!
(Muller, 22. 6. 2011 13:13)